S príchodom jari v roku 2019 sa vynára táto téma, ktorého koncept je úzko spojený so spôsobilosťou byť plne prítomný, prijímať a vnímať život ako dar a výzvu tohto pozemského dobrodružstva. Nasledujúci prehľad je inšpiráciou pre obrodu.

NA ÚROVNI TELA:

Tieň: Cudzinec sám v sebe. Identifikácia s telom, ktoré udržiavam hlavne pre efekt vzhľadu navonok, aby ma ostatní milovali. Výzoru dokážem venovať prepiatu pozornosť, avšak vnútorná výživa (jedlo, tekutiny, pocity, myšlienky) vedia sabotovať zdravé voľby.  Telo je objektom mojich túžob a predstáv. Stále smerujem k obrazu budúcnosti, že raz… a pocit vďaky mi uniká. Sebaláska vo forme tela teraz a tu je len mentálny koncept. 

Svetlo: Teraz a tu som vo svojej ideálnej podobe. Identifikácia s telom, ktoré je prejavom vedomia mojej duše. Toto oduševnenie preciťujem v každej jeho čiastočke s pocitom vďaky a lásky a bezpodmienečného prijatia. Vedome a s vďakou sa ráno do neho vciťujem (je prostriedok prežitia nastávajúceho dňa), pravidelne sa v ňom sprítomňujem a zodpovedne volím, čomu a komu svoje telo vystavím. Večer s úctou a vďakou ulíham. Cítim sa doma kdekoľvek som, keďže sídlim v chráme svojej duše.

NA ÚROVNI MYSLE:

Tieň: Vina. Naštartované programy z ranného detstva a náboženské dogmy tvoria matricu myslenia postavenú na pocite previnenia sa, že je so mnou niečo v neporiadku. Aby som si zaslúžila prijatie a lásku, potrebujem sa viac snažiť a zmeniť. Semiačko presvedčenia, že som zlá (alebo nedostatočne dobrá) nabaľuje na seba vrstvy špekulatívnych taktík. Myseľ sa nedokáže spomaliť, keďže vnútorný pocit ohrozenia (nie som chcená a milovaná) mi nedovolí úplne zrelaxovať a len tak byť.

Svetlo: Nevina. Som stvorená z čistého svetla a zvolila som si tento svet, aby som svietila a rozdávala lásku. Viem, že každý má svoj inkarnačný zámer a preto netlačím a ani neťahám seba a druhých. Dôverujem intuícii a svojmu vnútornému hlasu, ktorý splýva s hlasom môjho tela. Telo mi vysiela impulzy a ja ich dešifrujem. Zároveň prijímam signály zo Zdroja, odkiaľ som prišla, keďže moja myseľ je pokojná a sústredená. Takto sa udržiavam v strede, v tele pozemskom aj vesmírnom. Myseľ mi je užitočným pomocníkom, nie despotickým pánom.

NA ÚROVNI SRDCA:

Tieň: Necítim. V minulosti som sa odpojila od preciťovania daného momentu, pretože bol príliš bolestivý, ponižujúci a neznesiteľný. Uzavrela som srdce za múr bezpečia. Slzy skrývam a emócie držím na uzde až do takej miery, že sa oberám aj o plné precítenie krásnych a radostných chvíľ. Občas neprimerane k okolnostiam vybuchnem ako sopka. Trápia ma nevysvetliteľné telesné symptómy. 

Svetlo: Citim. Plné spektrum ľudských pocitov beriem ako dar tohto duálneho sveta. Odvažujem sa ísť rovnako do negatívnych aj do pozitívnych pocitov s plným vnímaním. Hĺbka ponoru do bolestnej tmy je priamou úmerou výšky láskyplného svetla. Keďže poznám a prijímam obe, som slobodná a spontánna. Plačem od radosti aj od žiaľu, skáčem od nadšenia aj od zlosti.

NA ÚROVNI DUŠE:

Tieň: Fragmenty. Zabúdam na esenciu vlastnej podstaty a životné traumy spôsobujú roztrieštenie. Odpojené fragmenty duše sa držia v ústraní a vyčkávajú na moje precitnutie a nápravu, aby sa mohli vrátiť. Vyžarovanie duše je oslabené.

Svetlo: Celistvosť. Poza slová, veľmi individuálne.