Myslím, že "mystérium života" je správny výraz na označenie našej existencie v časo-priestore bytia. Táto "alchýmia" sa tvorí dávno pred počatím človeka a nazývame ju oblasťou "transpersonálnou", ktorá siaha poza bytosť jedinca do minulých životov, jeho predkom, a tiež do kolektívneho nevedomia, ktorým sa tak krásne v západnej psychológii zaoberal Carl Jung. Do tohto priestoru nazeráme prostredníctvom našich snov, astrálneho a šamanského cestovania, meditácií, hypnózy, regresov, atď.
Z tohto pohľadu môžeme smelo ustáliť pojem "kreatívnej voľnosti nekonečného priestoru" v ponímani ako duch a hmota navzájom spolupracujú pri tvorbe ľudskej bytosti.
V jednoduchej laickej reči zhrniem podstatu IBP, ktorá je fúziou západnej a východnej psychológie tela, nasledovne:
Duše matky a dieťaťa uzavrú dohodu, ktorá predstavuje akýsi "scenár" života dieťaťa. Pokiaľ matka nepotratí alebo si plod nedá vziať, potom je dohoda ratifikovaná oboma stranami. Preto jogíni oslavujú 120. deň tehotenstva ako vstup nového človiečika do ľudskej spoločnosti tu na Zemi. Podvedomie matky vytvára 8 z 10 energetických tiel dieťaťa, čo je akási prvá matrica, do ktorej sa duša dieťaťa z vlastnej vôle vtesná. Preto je vplyv matky na ďalší život dieťaťa taký jedinečný.
Ďalšia matrica prichádza s narodením, keď dieťa vstupuje do rodinných a spoločenských vzťahov. Tu sa dieťa učí ako sa v nich čo najbezpečnejšie a najúspešnejšie pohybovať. Je to proces "downloadingu" resp. načítavania "softwaru" kapacitou najvýkonnejšieho počítača. Matrica ako prežiť (program, vzorec, software) sa ustáli do tela (nosič, teritórium vnútorného kráľovstva, hardware), keď dieťa dosiahne 6-8 rokov. Vtedy sa uzavrie aj korunná čakra a človek funguje s týmto programom po zvyšok života.
Ledaže sa rozhodne ho zmeniť! K tomu potrebuje vynaložiť nevídané úsilie, lebo kapacita jeho "operačného systému" už nikdy nie je taká vykonná ako v prvých rokoch života. Preto sa vraví, že "zvyk je železná košeľa". Aj v samotnej prírode nie je jednoduché presmerovať tok rieky, ktorá si dlhými rokmi vyhĺbila svoje koryto. Toto "koryto" nazývame v terapii a joge "charakter" a tvorí sa ustavičným opakovaním, resp. prehrávaním "softwaru". V joge samskaras, alebo frekvencie mysle a emócie, doslova modelujú tvar a kvalitu nášho tela.
Na najhlbšej ľudskej úrovni potrebujeme byť milovaní, chcení, uznavaní, zaopatrení, atď. Keďže dieťa je v prvých rokoch života úplne odkázané na rodičov (opatrovníkov), naučí sa byť akýmsi "agentom" pre vyplnenie ich predstáv a očakávaní, len aby prežilo a naplnilo vlastné základné potreby. Tu sa udeje niečo (oddelenie od vlastnej prirodzenosti), čo často človek pochopí až v strednom veku: stratíme priame prepojenie s poslaním vlastnej duše a v hypnóze tohto programovania zabudneme načo sme sem vlastne prišli a kto sme. Nie je to žiadna tragédia, pretože je to súčasť "scenára".
V tomto štádiu si ľudia zvyčajne zvolia terapiu, alebo inú cestu "precitnutia", na to, aby sa dokázali orientovať v nánosoch " koryta rieky nášho života" a vrátiť sa k vlastnej podstate. V IBP terapii prejdeme za pomoci kognitívnych (vedomých) metód rozpamätávania sa cez podvedomie a nevedomie (za pomoci dychových a pohybových techník), až do jasu zdravého jadra jedinca, kde je priamo prepojený s dušou, vie kto je a načo sem prišiel.